Všetko sa začalo 28. novembra 1981,
keď žiačka kolégia Alphonsine Mumureke tvrdila, že videla Paniu neopísateľnej
krásy, ktorá sa predstavila menom „NYINA WA
JAMBO“, čo znamená „Matka Slova“. Domnelá vizionárka juokamžite spoznala ako blahoslavenú
Pannu Máriu, matku Ježiša, nášho Spasiteľa. Táto udalosť sa neskôr opakovala
v istých viac alebo menej vzdialených intervaloch.
Ako teda došlo k tomu, že sa Kibeho
preslávilo ako miesto zjavení?
Panna Mária prišla do Kibeha aby nás zobudila, zatriasla naším svedomím
Keď analyzujeme
výroky zachytené vizionármi od začiatku, jasne z nich vyplýva, že Panna Mária
neprišla do Kibeha preto, aby odovzdala nové učenie, ale s úmyslom jasne nám
pripomenúť,čo sme zabudli; aby nás
zobudila, zatriasla naším svedomím, aby
nás upozornila, pripomenula nám naše povinnosti Božích detí, vrátila nás na správnu
cestu, nabádala nás na nápravu našich životov.
Stručne povedané, prišla najmä
pre našu duchovnú obnovu so zreteľom na spásu. Mária, naša Matka, nemôže nechať
svoje deti, aby sa stratili. A čo ju veľmi zarmucuje, je naša zaslepenosť
a zatvrdilosť srdca.
Zjavenia z Kibeha často obsahovali rituály a symboly
Zjavenia
z Kibeha často obsahovali rituály a symboly. Tak požehnanie vody, ako
aj požehnanie zástupov ľudítouto
vodou a spomienkových predmetov, ktoré si pútnici priniesli. Obrady
požehnania zvyčajne sprevádzali texty, ktorých obsah zodpovedá modlitbám na
príhovor. Okrem iných symbolov môžeme uviesť tiež „pole kvetov“ alebo „stromy“,ktorévizionárizačali na žiadosť Panny polievať. Tieto
„kvety“ alebo „stromy“ rôznych druhov a vlastností by mohli symbolicky
vyjadrovať ľudí po prijatí posolstva Panny: čím viac bude obrátení, tým viac sa
„kvetinové pole“ bude rozširovať.
Posolstvo z Kibeha zostáva ešte aj dnes aktuálne
a dotýka sa sŕdc.
V dejinách Cirkvi boli uznané zjavenia často
výstražným signálom, aby nabádali svet k obráteniu. Mali za úlohu otriasťspiacimi svedomiami, aby ich udržali
bdelé v očakávaní druhého Kristovho príchodu. Boli nutnými pripomienkami,
prispôsobenými duchovnej situácii aktuálnej doby. Podľa domnelých
vizionárov posolstvo Márie odovzdané v Kibehu „nie je určené iba pre jednu
osobu a netýka sa len nejakých chvíľ, ale je určené pre všetkých, pre
celý svet“.
Medzi faktmi,
ktoré by mali slúžiť ako podklad na uznanie vierohodnosti zjavení v Kibehu,
je jedným z najdôležitejších nepochybne obsah „rozhovorov“ vizionárov,
hodnota posolstva. Zjavení v Kibehu bolo celkom iste mnoho
a z hľadiska času tiež trvali veľmi dlho. Podstatné časti posolstva však boli
odovzdané počas prvých dvoch rokov zjavení, to znamená pred koncom roka 1983. Panna
Mária odovzdáva svojim vizionáromrôzne
posolstvá
, ale nie protikladné; ľahko v nich možno rozpoznať mnoho
spoločných bodov. Obmedzíme sa tu na krátky prehľad. Toto posolstvo by sa mohlo
redukovať približne na nasledujúce témy:
Naliehavá výzva na
pokánie a obrátenie sŕdc: „Kajajte sa, kajajte sa, kajajte sa!“„Obráťte sa,
pokiaľ je na to ešte čas.“
Posolstvo z Kibeho
Diagnostika
morálneho stavu sveta: „Svet sa správa veľmi zle“ („Ngo isi imeze nabi cyane“). „Svet sa ženie do záhuby, padne do priepasti“ („Ngo isi igiye kugwa mu rwobo“), „to znamená,
že je ponorený v nespočetných a neustálych pohromách“. Svet sa
vzbúril proti Bohu (ubu isi yarigometse), dopúšťa sa priveľa hriechov, niet tam
lásky ani pokoja. „Ak sa nebudete kajať a neobrátite svoje srdcia, všetci
spadnete do priepasti.“
POSOLSTVO Z KIBEHO
Hlboký smútok Panny:
vizionárky hovoria, že 15. augusta 1982 ju videli plakať. Matka Slova je veľmi
zarmútená pre neverectvo a zatvrdilosť ľudí. Sťažuje sa na naše zlé
správanie, charakterizované neviazanosťou mravov, záľubou v zle,
ustavičným neposlúchaním Božích prikázaní.
POSOLSTVO Z KIBEHO
„Viera
a neverectvo prichádzajú nebadane“ (Ngo ukwemera n’ubuhakanyi bizaza mu
mayeri). To je jeden z tajomných výrokov, ktorý Panna na začiatku zjavení Alphonsine
viackrát opakovala so žiadosťou, aby ich zopakovala ľuďom.
POSOLSTVO Z KIBEHO
Spásonosné utrpenie:
táto téma je jednou z najdôležitejších v histórii zjavení v Kibehu.
Najmä u Nathalie Mukamazimpaka. Pre kresťana je utrpenie, inak nevyhnutné
v pozemskom živote, potrebnou cestou k dosiahnutiu nebeskej slávy. Pätnásteho
mája 1982 Panna povedala svojim vizionárom,najmä Nathalii: „Nikto nepríde do neba bez utrpenia.“ Alebo ešte: „Máriino dieťa
sa nikdy neodvracia od utrpenia.“Utrpenie
je však tiež prostriedkom na zadosťučinenie za hriechy svetaa na účasť na Ježišovom
a Máriinom utrpení pre spásu sveta. Vizionáriboli vyzvaní, aby názorným spôsobom žili toto posolstvo, aby
prijali utrpenie vo viere a radosti, umŕtvujúc sa (kwibabaza), a aby sa
vzdali pôžitkov (kwigomwa) pre obrátenie sveta. Tak sa Kibeho stáva pripomenutím
miesta kríža v živote kresťana a Cirkvi.
POSOLSTVO Z KIBEHO
Neprestajne
a bez pretvárky sa modlite: Ľudia sa nemodlia; a dokonca aj medzi
tými, ktorí sa modlia, mnohí sa nemodlia tak, ako je to potrebné. Panna žiada
odvizionárov,aby sa veľa modlili za ľudí, aby naučili ostatných modliť sa
a aby sa modlili namiesto tých, ktorí sa nemodlia. Panna nás žiada, aby
sme sa modlili s väčšou horlivosťou a bez pretvárky.
POSOLSTVO Z KIBEHO
Oddanosť voči Márii,
uskutočňovaná najmä pravidelnou a úprimnou modlitbou posvätného ruženca.
POSOLSTVO Z KIBEHO
Bolestný ruženec
Panny Márie: VizionárkaMarie-Claire
Mukangango povedala, že mala vízie o tomto ruženci. Panna miluje tento
ruženec. Kedysi bol známy, neskôr upadol do zabudnutia. Panna Mária
z Kibeha si želá, aby mu bola znovu vrátená úctaa aby sa rozšíril v Cirkvi. Bolestný ruženec však vôbec
nenahrádza svätý ruženec.
POSOLSTVO Z KIBEHO
Panna si želá, aby jej postavili kaplnku na pamiatku jej zjavenia v Kibehu. To je téma,
ktorá sa objavila 16. januára 1982 a niekoľko ráz sa zopakovala počas toho
istého roka, ale s novými podrobnosťami.
POSOLSTVO Z KIBEHO
Pätnásteho
augusta 1983 a 28. novembra 1983 Panna Alphonsine povedala: Modlite sa bez
prestania za Cirkev, pretože v časoch, ktoré prichádzajú, ju čakajú veľké príkoria.
Viacero dôvodov
potvrdzuje výber troch teraz uznaných vizionárok. Tieto vizionárky navzájom spája
pevné historické puto, samy zaujali miesto (zjavení) počas niekoľkých mesiacov,
prinajmenšom do júna 1982. Navyše to ony rozprávali veľa o Kibehu ako
o mieste zjavení a pútí a vďaka nim zástupy prichádzaliaž do konca týchto udalostí.
Predovšetkým sú to však Alphonsine,
Nathalie a Marie-Claire, ktoré uspokojivo spĺňajú kritériá stanovené Cirkvou, pokiaľ ide o
súkromné zjavenia a videnia. Naopak, vývoj údajných neskorších vizionárov,
najmä po skončení ich zjavení, odhaľuje ich konkrétne a viac-menej znepokojivé osobné situácie,
ktoré posilňujú už existujúce výhrady voči ich osobám a odrádzajú cirkevné
autority od toho, aby ich odporúčali veriacim. Alphonsine Mumureke a neskôr
tiež Nathalie Mukamazimpaka hovorili, že s Pannou Máriou uskutočnili
niekoľkohodinovú „mystickú cestu“ na „miesta“, ktoré opisovali symbolickým jazykom
pripomínajúcim také skutočnosti, ako je peklo, očistec a nebo, ale
slovníkom, ktorý je úplne odlišný od slovníka katechizmu.
Prvé reakcie okolia
Pochybnosti
Prvé reakcie, vyvolané týmito nevšednými
udalosťami v komunite školy, ako aj mimo nej,
vôbec neboli príjemné: objavili sa
rôznorodé stanoviská, počínajúc skepticizmom, ktorý sa obával podvodu, až po
viac-menej nadšený súhlas, čo však mohlo spôsobiť nadmernú dôverčivosť a neznášanlivosť.
Spočiatku považovali Alphonsinu buď za psychicky chorú, alebo za nešťastné
dievča opantané zlými duchmi, alebo za slabú žiačku, ktorá chce jednoducho
zahrať divadlo, aby ju lepšie prijali v škole vedenej sestrami Benebikira.
Postoj
V tejto škole sa objavili
hlasy, ktoré sa domáhali dôkazov. Vznikla otázka, či tobola naozaj svätá Panna, ktorá ich ráčila navštíviť. Uverili by tomu,
keby sa ukázala aj iným okrem úbohej Alphonsine. Okrem toho sa skupina žiakov charizmatickej
obnovychopila iniciatívy a zorganizovala
novénu počas prvého decembrového týždňa roku 1981 s cieľom žiadať
o osvietenie pri vyjasnení tejto udalosti. Na druhej strane iní bez
váhania pristúpili k testovaniu Alphonsine, aby ju podrobili skúške vo chvíľach
zjavenia.
Verifikácia
Verejná mienka sa snažila všetkými
prostriedkami nájsť prirodzené vysvetlenie tejto udalosti, ale bez veľkého
úspechu. Vzhľadom na súbor prekvapujúcich faktov, ktoré prekračovali bežné
ľudské chápanie, sa aj napriek kritike a námietkam rôzneho druhu proti
zjaveniam dosť rýchlo začalo formovať súhlasné hnutie v škole v Kibehu
aj mimo nej. Už pred vianočnými prázdninami v roku 1981 sa skupina „obrátených“
žiakov a profesorov horlivo prejavovala na modlitebných stretnutiach
s Alphonsine, počas ktorých sa modlili ruženec a spievali piesne
k úcte Panny Márie.
Oficiálne uznanie zjavení v Kibehu
DOMUKENT POTVRDZUJÚCI ZJAVENIA V KIBEHU: "VYHLÁSENIE BISKUPA DIECÉZY GIKONGOROPRINÁŠAJÚCE DEFINITÍVNY POSUDOK O UDALOSTIACHNAZÝVANÝCH ZJAVENIA V KIBEHU“.
Prečo Emanuel Segatashya nie je na zozname uznaných vizionárov?
Prečo zjavenia Emmanuela Segatashya neboli Cirkvou oficiálne
uznané?
Vyjadrenie biskupa J. E. Augustyn Misago
"Medzi vizionárov z Kibeho patril aj istý Emanuel Segatashya. V rokoch 1986-88 precestoval mnohé regióny Konga a zapôsobil na davy ľudí, ktorí si prišli vypočuť jeho posolstvo. Prečo nie je na zozname uznaných vizionárov? Emanuel Segatashya bol skutočne pôsobivý chlapec, ktorý tvrdil, že sa mu zjavil Ježiš. Ak sme si to neuvedomili, bolo to preto, že: mali sme pochybnosti o povahe jeho extáz; po návrate z Konga sa u neho prejavili duševné poruchy. Až do svojej smrti v roku 1994 bojoval s touto chorobou, ktorá sa nedala vyliečiť. Tretím dôvodom našej opatrnosti voči nemu je samotný obsah jeho posolstva s milenaristickým nádychom. Jeho posolstvo hovorilo o blížiacom sa Kristovom návrate na zem a o konci sveta. Cirkev je voči takýmto posolstvám opatrná. Bolo by nerozvážne za neho ručiť." J. E. Augustyn Misago
Ruženec Sedembolestnej Panny Márie
Ruženec Sedembolestnej Panny Márie je pomerne dávnou
súčasťou mariánskych pobožností v Kongregácii Máriiných služobníkov (servítov).
Dokonca v Rwande bol tento ruženec známy, ale len v kruhu sestier
Benebikira, a to v čase pred rokom 1960. Túto modlitbu zaviedla matka
Tereza Kamugisha, prvá rwandská generálna predstavená tejto kongregácie. No po
skončení jej mandátu tento ruženec, veľmi málo známy a najmä veľmi zle
prijatý sestrami, rýchlo upadol do zabudnutia. Znova o ňom začala hovoriť
vizionárka Marie-Claire Mukangango ako o posolstve, ktoré odovzdala Panna
Mária v Kibehu. Napriek dlhým vyšetrovaniam, ktoré uskutočnili komisie
v tejto veci, až dodnes neexistuje nijaký dôkaz, že by Marie-Claire
poznala tento ruženec už pred začiatkom zjavení. Tento ruženec si zasluhuje, aby
sa rozšíril medzi kresťanmi, pričom vôbec nejde o to, aby nahradil posvätný
ruženec. Ide o jednu z foriem pobožnosti spomedzi mnohých iných schválených
Cirkvou.
Modlitba ruženca k siedmim bolestiam Panny Márie
Tento
ruženec nás naučila sama Panna Mária prostredníctvom Marie-Claire Mukangango,
keď sa jej zjavila 6. marca 1982. V tento deň jej najsvätejšia Panna
určila misiu šíriť ho do celého sveta.
V prvých dňoch
Panna Mária prosila Marie-Claire, aby sa sama modlila ruženec aspoň dva razy do
týždňa, predovšetkým v utorok a piatok.
Keď hovoríme o súkromných zjaveniach,
musíme sa vážne opýtať, či prinášajú ovocie, a najmä dobré ovocie. To je
jedno z rozhodujúcich kritérií.
V skutočnosti vízie a posolstvá,
tak ako charizmy,o ktorých nám hovorí svätý Pavol, sú odovzdávané vizionárom nie pre nich
samých, ale pre blaho všetkých. Strom poznáme podľa jeho ovocia
Viem, že udalosti v Kibehu
mohli prispieť k vyvolaniu novej horlivosti, ktorú rozpoznávame
v našej Cirkvi. Mnoho kresťanov vrátane mládeže
a intelektuálov sa vrátilo k praktizovaniu náboženstva a mnohí,
ktorí boli ľahostajní, sa zmierili s Bohom a s blížnymi. častejšie sa tiež pristupuje k sviatosti pokánia, ako keby
kresťania lepšie pochopili jej význam pre duchovný život.
Nemôžeme naozaj
hľadať Máriu, ak sa zo všetkých síl nebudeme približovať k Ježišovi.
Teším sa z tohto oživenia
viery a modlitby a vzdávam za to vďaky Pánovi. Vyzývam duchovných
pastierov, aby boli pozornejší k tomuto hnutiu náboženskej obnovy, aby ho
usmerňovali na cestách evanjelia Ježiša Krista a zabezpečili mu pevný doktrinálny
základ vďaka neprestajnej formácii veriacich, zvlášť čo sa týka ľudovej
zbožnosti v Cirkvi.
V tejto súvislosti sa
domnievam, že je vhodné zdôrazniť najmä spojitosť medzi oddanosťou voči Márii
a väčšou láskou ku Kristovi a k našim blížnym. Vskutku, najsvätejšia Panna
Mária nás vedie k láske, ktorú cíti k svojmu BožiemuSynovi. Jej jediným želaním je vidieť
nás zjednotených v Kristovi, žijúcich jeho životom a uskutočňujúcich
jeho učenie. On je „cesta, pravda a život“ a „nik nepríde k Otcovi,
iba cezo mňa“ (porov. Jn 14, 6).
„Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi – človek
Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých“ (1 Tim 2, 5 – 6). To je teda on, náš Pán
a Spasiteľ, ktorého musíme predovšetkým hľadať; a Mária
nás privádza k Ježišovi, ukazuje nám cestu a nabáda nás, aby sme
robili všetko, čo Ježiš od nás žiada (porov. Jn 2, 5). Mons. J. B. Gahamanyi
Prehĺbenie kresťanského života
„Ľudia,
ktorí sa zúčastnili na udalostiach vKibehu, boli vždy ohromení atmosférou
viery amodlitieb, ktoré sa tam prejavovali.
Toto zasahuje dokonca aj tých
mužov aženy, ktorí prichádzajú ziných krajín Afriky, ako aj z Európy
alebo Ameriky. Prekvapuje to aj osoby, ktoré prichádzajú do Kibeha, pričom sa
nehlásia k našej viere. Tieto udalosti sú spravidla zbavené toho, čo nazývame vyhľadávaním
zázrakov. Do Kibeha sa nechodí len zo zvedavosti, čo sa tam bude diať, ale
ľudia sa tam chodia modliť. Môžeme povedať, že vmnožstve zástupov, ktoré
sa tam zhromaždili, prevláda túžba po prehĺbení kresťanského života“ (Mons. J. B. Gahamanyi)
Omše - úmysel
Ak by ste sa chceli obrátiť s modlitbou na Pannu Máriu z Kibeha,
chcete, aby sme sa modlili na váš úmysel v Kibeho, túžite zveriť tajomstvo
Panne Márii, Matke Slova, napíšte nám.